Kysucká qualita

Spoločná internetová stránka

Roľnícke družstvo Čierne – Svrčinovec

Poľnohospodárske družstvo Skalité


Počiatky poľnohospodárstva

Pôvodne na územie dnešných obcí Skalité, Čierne a Svrčinovec v katastroch ktorých sa rozkladalo JRD Čierne, prichádzali osadníci-kolonisti pomerne neskoro. Celé severné Kysuce boli dlho neosídlené. V lesnatom území bohatom na drevo, ale chudobnom na ornú pôdu sa dlho nevyskytovalo prakticky žiadne osídlenie. V polovici 16-stého storočia začali územie postupne osídľovať hlavne drevorubači. Zemepáni Trenčianskej stolice podporovali novovzniknuté osady, aby dokázali využiť lesy, ako zdroje nových príjmov. V 17-stom storočí kolonizácia zintenzívnila a začali vznikať v teréne rozptýlené skupiny domov, ktoré sa nazývali „pľace“ a k ním patriaca pôda bola „zárubkom“. Tieto názvy sa v našich obciach zachovali a používame ich dodnes. S počiatku sa osídlenia obcí rozvíjajú hlavne v údolných častiach okolo rieky Čerňanky. V týchto miestach bola najviac vhodná pôda na obživu. Každý novozaložený pľac dostal aj rozsiahle pozemky zárubky. Tieto zárubky po vyklčovaní slúžili hlavne na chov oviec. Vzrastom populácie a ďalšej kolonizácie jednotlivé pľace postupne rástli a začali splývať, čo dalo základ dnešnému vzhľadu našich obcí. Usadené obyvateľstvo až do začiatku 19-stého storočia žilo hlavne z chovu oviec, drevorubačstva a práce spojenej so spracovaním dreva. Každý pľac na svojom zárubku spravoval svoj salaš. Dodnes sú niektoré časti nazývané „ košariská“. V Čiernom stáli aj dve píly, ktoré boli poháňané vodným kolesom. Z poľnohospodár­skych plodín sa pestoval ľan a konope, ktoré sa spracovávali podomácky na plátno. Toto potom slúžilo ako hlavný zdroj na výrobu ošatenia. Z obilnín sa pestoval iba ovos. Začiatkom 19-stého storočia začína pastierstvo ustupovať. Obyvateľstvo postupne prechádza na poľnohospodárstvo a chov dobytka. Na pasienkoch po ovciach sa postupne začali pásť kravy. Dobytok sa vyháňal počiatkom leta a zháňal sa až na jeseň. Po roku 1918 bola väčšina pôvodných pasienkov rozorana na ornú pôdu. Bonita takto získanej pôdy bola väčšinou nízka. Väčšina prác sa vykonávala ručne, vyžadovala obrovské úsilie a dosahovali sa len nízke výnosy. V rokoch okupácie nastáva ďalší pokles úrovne poľnohospodárstva. Stavy dobytka dramaticky poklesli. Denná dávka jedla sa pohybovala na hranici životného minima. Po skončení vojny sa zvýšila možnosť získať prácu vo fabrikách, hlavne na Ostravsku.

Prvé pokusy o založenie družstva

prebiehali viac menej od roku 1949. V roku 1950 sa na okresnej konferencií KSS v Čadci, konštatuje že mládež Obce Čierne manifestačne vstúpila do JRD. Na konci roku 1950 malo JRD v Čiernom 124 členov. Zdanlivo jednoduchý postup bol však len určitým postojom časti občanov a bezzemkov. Nebola tu silná snaha založiť družstvo. V skutočnosti sa pridalo len malé množstvo skutočne činných roľníkov- gazdov. Ďalšie pokusy sa uskutočnili v roku 1957, kedy bolo v obci do JRD prihlásených 31 členov. Založiť družstvo sa však opäť nepodarilo. V roku 1969 vyše 100 roľníkov založilo Zväz jednotlivo hospodáriacích roľníkov. Zväz riadne plnil dodávky, ktoré boli v tom čase vyžadované. Spoločne si tak pomáhali splniť vysoké kvóty dodávok.

Založenie JRD

Od 29. mája 1972 začala intenzívna „ agitácia“ a postupne presviedčanie jednotlivých samostatne hospodáriacích roľníkov. Dňa 28.júla 1972 sa konala ustanovujúca členská schôdza v sále Kultúrneho domu. Na ustanovujúcej členskej schôdzi bolo prítomných 120 členov s toho 82 žien, ktorí odovzdali pôdu družstvu do spoločného užívania. Celkom bolo k tomuto dňu v družstve 190 členov. Predseda volebnej komisie Gelačák Ignác predložil návrh na zloženie prvého predstavenstva. Predložený návrh bol prijatý. Prvé predstavenstvo malo nasledovné zloženie: Prvým predsedom družstva sa stala žena Františka Budošová z Čierneho. Podpredsedom sa stal Tomáš Najdek. Členovia Straňava Ondrej, Fonš Ignác, Hlubik František, Straňava Ondrej, Lacika Ján. Ďalej boli zvolení aj členovia Kontrolnej a revíznej komisie. Predseda komisie Gomola Pavol. Členovia: Padyšák Peter, Grochal Bruno. Družstvo do svojho vlastníctva preberá 160 kráv a 6 jalovíc. Dobytok bol naďalej chovaný v súkromných priestoroch roľníkov. Družstvu bola tiež pridelená opustená pôda. Družstvo ďalej vlastnilo 4 kolové traktory, 1 pásový traktor, 1 osobný voz GAZ, 1 sejačku, 1 rozmetávač umelých hnojív. Prvá rozorávka bola prevedená 25.09.1972 na honoch Budošov a Širancov o výmere 50ha. Prvé žatevné práce začali 13.08.1973. Na žatvu boli družstvu pridelené 3 kombajny. Dňa 15.08.1973 po prvý krát kosili kombajny SK-4 a E-512 na Budošovom hone. Na samotné kosenie sa prišli pozrieť desiatky občanov.

Rozvoj družstva

V tomto čase preberá funkciu predsedu Ing. Anton Nadzam. Prebehli aj iné personálne zmeny na postoch vedenia družstva. K 31.12.1973 druž­stvo eviduje 234 členov. Družstvo bolo výrobne zamerané na chov hovädzieho dobytka. Evidovaný stav bol 150ks. V tomto roku bola schválená výstavba farmy pre 404ks dobytka. Celková výmera pôdy je 114,80ha. Na pôde stále ostávali súkromne hospodáriaci roľníci u ktorých boli evidované tieto stavy hosp. zvierat : sliepky 2483ks, husi 285ks, ošípané 295ks, kravy 227ks, kone 29ks. Produkcia družstva predstavovala mlieko, mäso, obilie. Vzniká pridružená výroba – stavebná skupina, ktorá plní úlohy vo výstavbe. V roku 1976 sa už družstvo rozvíja rýchlym tempom. Bolo úplne ukončené sústredenie kráv v Čiernom. Bolo sústredených 100ks kráv zo Skalitého do spoločnej maštale. Vysporiadali sa splátky za živý inventár v Čiernom a prvá splátka prebehla aj v Skalitom. Prebehlo ďalšie prevzatie pôdy v Skalitom vo výmere cca 500ha. V družstve sa vytvorili samostatné závody podľa ich zamerania: Závod stavebnej výroby – vedúci Karol Pecko, závod živočíšnej výroby – vedúci Cyprich Dušan, závod mechanizácie – vedúci Jašík Ján, závod dopravy a ťažkej mechanizácie – vedúci Carda Vladimír, závod rastlinnej výroby – vedúci Ing. Mičuta Imrich. Na začiatku osemdesiatych rokoch je družstvo stále pod vedením predsedu Ing. Antona Nadzama. Družstvo má dve pridružené výroby. PV Skalité vyrába kábelové formy. Novovzniknutá PV Ostrava zahájila svoju činnosť. K 31.12. 1981 eviduje družstvo 456 zamestnancov z toho 415 stálych. Zo stálych zamestnancov je 220 žien. Družstvo dokončilo ďalšiu sedem-bytovú jednotku pre členov družstva. Priemerný zárobok traktoristu je 2.586,– kočiša 1.167,– dojičky 2.252,– THP pracovníka 2.399,– vodiča 2.678,– prac. v stavebnej skupine 2.250,– opravára 2.565,–. V roku 1982 vystriedal doterajšieho predsedu Ing. A. Nadzama nový predseda Ing. Ľubor Čírsky. V tomto roku sa budovali aj tieto stavby Dielne DMS, Sklad kvapalných hnojív, Ovčín v Skalitom, Hnojna jama v Skalitom, Pôrodňa Svrčinovec, Silážny žľab Svrčinovec. V roku 1986 evidovalo družstvo 1.808 ks hov. dobytka, 28 ks koní, 1.411 ks oviec. Dodávka mlieka dosiahla 997.061l. Družstvo obhospodarovalo 3.227ha z toho 223ha ornej pôdy. Pestovali sa tieto plodiny zemiaky, kŕmna repa, kukurica na siláž, raž, jačmeň, ozimné miešanky, jarné miešanky, kapusta, zeler.

Porevolučné roky

Udalosti roku 1989 zmenili spoločenské aj politické podmienky v štáte, čo malo priamy dopad aj na podmienky v družstve. Do funkcie predsedu bol zvolený Ing. Anton Nadzam, ktorý už v minulosti družstvo viedol. Žiaľ v novom porevolučnom usporiadaní už družstvo nedokázalo pokračovať v rozvojovom trende. V ďalších rokoch sa postupne naplno prejavila neschopnosť družstva pružne reagovať na podmienky trhovej ekonomiky a stále sa meniacu ekonomickú situáciu. Uvedené ekonomické a spoločenské zmeny viedli k postupnému úpadku, tak družstva ako aj jeho majetku. Družstvo už nikdy nedokázalo zastaviť svoj všeobecný úpadok. Postupne sa ekonomické ukazovatele výroby zhoršovali. Zvyšovalo sa úverové zaťaženie, ktoré neskôr dosiahlo neúnosnú hranicu. V roku 2012 družstvo dosiahlo kritickú hranicu a pre neúnosné úverové zaťaženie a druhotnú platobnú neschopnosť vlastne nebolo schopné naďalej fungovať. Následne zamestnanci družstva uvalili na družstvo konkurz.

V súčastnosti je Poľnohospodárske družstvo Čierne v konkurze.